Nedávno sa tu otvorila otázka zaujímavá: Je človek rovný zvieraťu?

Nie, nie je. Človek je a vždy bude viac ak zviera.
Ako ľudia máme okrem emócií aj intelekt. Uvedomujeme si nie len rodinné väzby, sociálne spoločenské veci, ale aj vyššie sféry ako je napríklad umenie, kultúra, viera v Boha. Dokážeme pracovať s technológiami a vyvíjať ich. Používame a vytvárame nové jazyky (hovorové, špeciálne i technické počítačové). Nič z toho zviera nedokáže. Pretože je to zviera. Ak má človek pocit, že si rovná zvieraťu, potom my máme právo na kastráciu tohto človeka - lebo aj to sa zvieratám robí "pre ich dobro". 🙂 Proste s vyššími právami prichádzajú aj vyššie povinnosti a naopak.

Nič menej.. človek má byť k zvieratam ľudský. Tak ako vždy v zime keď sa rodia šteniatka, mačiatka - začínajú v tomto obdobie pribúdať vyhodené zvieratká v lesoch, pri cestách. My sme nedávno našli tri opustené šteniatka. Dve už majú nové rodiny. Jedného ešte máme doma (hľadáme mu nový dobrý domov).
Je známy výrok proroka Muhammada, ktorý povedal:
"Jedna prostitútka videla smädného psa, ktorý bol zúfalý od dehydratácie. Šla k studni a keďže nemala nič so sebou, vzala svoju topánku a do nej mu naliala vody, aby sa napil. O pár rokov táto prostitútka zomrela a dostala sa do raja. Ľudia sa proroka opýtali: ako to, že sa dostala do raja keď bola prostitútkou? On povedal: pretože preukázala milosrdentvo jednému z najmenších vtedy pri studni". (Zdroj: https://sunnah.com/bukhari:3321 )
Čiže aj za takýto malinký skutok voči zvieraťu sa môže dostať človek do raja. Naopak tiež môže skončiť zle, ak ubližuje bezbranným zvieratám.

Človek je teda odlišný od zvieraťa. Je mu nadradený. Zviera je podriadené. A tým, že je človek nadradený nad zvieraťom, má obrovskú zodpovednosť za to, aby sa k zvieraťu správal spravodlivo.