Mám 3-ročného syna a stále sa necítim psychicky uvoľnená a dobre

21. apr 2024

Ahojte maminky ..som uz dost zufala co somnou je ..Mam syna 3 rocneho ,ide uz do skolky .Bol neplanovany a cakala som ho pomerne mladá,zivot sa mi skomplikoval a otocil na uplne ine chodnicky ..Mala som velmi tazke tehotenstvo ,ci uz po psychickej alebo fyzickej stranke …Malého milujem najviac na svete ,neviem si bez neho predstaviť život ,ale ako ho mám tak som stratila velmi velky kus seba ,zabudla na seba a aj stratila strašne vela,materstvo ma nenaplnalo ..vzdy som sa snazila byt mama na 120% dat mu lasku energiu ,vsetko čo sa dá .No akonáhle vyjdem medzi ludi ,alebo niekde medzi blizkych ,citim sa zle ,nenaplnene ..maloco ma vie potesit rozveselit …Dlho som sa neuvolnila i ked sme sli s manzelom na par dni prec bez neho .Stale mam v sebe nejaky blok ako som zistila ze som tehotná ..Tu v okoli vobec nemame dobreho psychologa ,aj som mala skusenost a nie dobrú…Chodievam behat ,venujem sa kynologii pomimo a stále som psychicky vyčerpaná a nenaplnená ,aj ked to na sebe vobec nedám poznat aj ored synom aj pred okolim,manzel mi pomaha aj ma povzbudí no stale to neni ono ..Maly byva casto chory a mava horucky ,ten stres aky mam ,aj ked mu je lepsie tak stresujem nespim dobre rozmyslam co ak sa nieco stane ,nevie mi nič pomôcť,bojím sa o neho a aj o seba ,ze to pomaly nezvladam …Prilis stresu ,vsetkeho sa bojím ,neviem si nijak pomôcť …Naozaj nechcem citat nenavistne komentare typu ze ma niekto horsiu situaciu tazko chore dieta,lebo viem ze take su a mam pred nimi velky respekt a mam údiv ako to zvladaju,viem sama ze ja by som to nezvládla a citim sa za to naozaj zle.

banderaska29
21. apr 2024

máš očividne nejaký psychický problém, možno neliečenú tehotensko- popôrodnú depresiu. a neuspokojila by som sa s tvrdením, že nemáte v okolí dobrého psychológa. kým nájdes toho, kto ti sadne, vystriedajú sa viacerí. niekedy to vyjde na prvý pokus, inokedy zasa nie. takže z mojho pohľadu sa prosím skus zamerať na najdenie naozaj dobrého psychológa, terapeuta, možno aj psychiatra. psychiater neznamená, že si hneď odkázaná na lieky. hlavne to prediskutuj s odborníkmi, modrý koník nie je odborné poradenstvo, no z toho, čo píšeš, mi to príde, že sa nemýlim. a neboj sa, to prejde. prejde to a bude dobre. máš v sebe zacyklený blok, teraz je na čase z toho kruhu vyjsť. držím ti moc moc palce 🙂

evickuska
21. apr 2024

velmi podobne to mam ako ty 🙈 a je vytuzeny, vymodleny ale ja uz nie som ja

mladena
22. apr 2024

Žiadna vec ani osoba zvonka ťa nenaplní, to je len ilúzia. Musíš hľadať svoju vnútornú cestu a svetlo v hĺbke duše a srdca.

liv1
22. apr 2024

@banderaska29 ti pise velmi dobre a suhlasim s nou absolutne do bodky. Bez psychologa a mozno ak je to tak dlho aj toho psychiatra to nedas. Nemusis si s kazdym psychologom sadnut. Treba najst takeho, co ti vyhovuje. Teraz to vidis zle, ale ver mi ze ti vedia tak pomoct, ze sa budes citit naplnena a stastna ak spolu s nimi aj ty na sebe troska popracujes. Tvoja hlava teraz strajkuje, ale nic nie je nemenne 😉. Pozriem knihy, existuju aj velmi dobre knizky no nikdy si neviem spomenut na tie nazvy, najdem ti. Zatial si skus nieco pogooglit aj na internete, taktiez ako si pomoct pri depresii aj na nete sa da najst vselico. Zatial pravidelne chod na cerstvy vzduch, pis si kazdy vecer do noveho zosita, 3 veci ktore ta potesili ten den. Aj malickosti. Ak nenajdes take, kludne napis tri veci, za co si vdacna. Je vedecky dokazane, ze po x dnoch pisania (kazdy den) sa zacne menit chemia v mozgu a o to vlastne ide. Je vela metod, ktorymi si mozes pomoct. Tak hlavu hore a zacni krocik po krociku na sebe makat 😉

liv1
22. apr 2024

A este jedna vec. Nase crevo je tiez velakrat zodpovedne za nas psychicky stav, tak porozmyslaj cim svoje telo krmis a ci mas travenie ok 😉. Tiez ci nemas prilis stresu a to plati aj pre
@evickuska

sisamisaaa
22. apr 2024

@liv1 Ja som bola vždy spokojná, šťastná, tak moc mi vyhovovalo ako to mám v živote nastavené, ako je o mňa postarané. Dostatok pohybu, športu, zdravý životný štýl, práca ma bavila, riešime nové bývanie. Deti zatiaľ nemám a to už mám 39, ale plánujem aspoň jedno. Pár dní som skončila v nemocnici (našťastie nič vážne nenašli) ake taký stres to vo mne vyvolalo, že už sú to 3 mesiace a stále mi býva zle, na odpadnutie, srdce blbne, nič ma nebaví, nič sa mi nechce, prílišne sa sledujem, bojím, stresujem a tak dookola. Tiež som začala čítať knižky, písať si tie 3 veci do denníka vďačnosti, meditovať, tak dúfam že to pomôže. Bola som aj u psychológa, podľa neho je to normálna reakcia na taký stres. No neviem, sú to už 3 mesiace a ja stále celá tuhnem, som v napätí, mám z toho aj tie telesné problémy a neviem kedy to skončí a zas sa vrátim do "normálu". Už aj manžel mi opakuje, že mu chýbam, že sa mám vrátiť...